História
1990S myšlienkou vybudovania spoločnej počítačovej siete prišli v roku 1990 dvaja pracovníci Výpočtového strediska Slovenskej akadémie vied, Ing. Martin Vystavil a RNDr. Jaroslav Bobovský, ktorí iniciovali prvé stretnutie zástupcov slovenských univerzít a výskumných ústavov SAV.
Výsledkom stretnutia bol súhlas s predloženým návrhom ako aj dohoda založiť občianske združenie SANET, ktoré si dalo za cieľ vybudovať a prevádzkovať počítačovú sieť, spájajúcu akademické a vedeckovýskumné pracoviská na Slovensku s možnosťou napojenia na podobné siete vo svete.
1991V roku 1991 bolo predložených niekoľko projektov, ktoré pojednávali o budúcej topológii, prenosovom protokole, rýchlosti prenajatých okruhov, hardvérových a softvérových prostriedkoch s ohľadom na finančnú situáciu združenia.
Aj napriek tomu, že v tom čase bol v Európe silne presadzovaný protokol X.25 ako prenosový štandard, SANET sa rozhodol, že vybuduje svoju sieť na báze protokolu TCP/IP, ktorý sa v tom čase v Európe stretával s odmietaním oficiálnych kruhov. Budúci vývoj ukázal, že orientácia na Internet a protokol TCP/IP bola správna.
Dôvod, kvôli ktorému sa SANET rozhodol orientovať na Internet a protokol TCP/IP spočíval v princípoch siete Internet, ako sú:
- neutrálnosť siete vo vzťahu k prenášaným dátam a poskytovaným službám
- bezplatné používanie protokolu TCP/IP
- nezávislý vývoj nových služieb
Nezanedbateľným bol aj fakt, že cez sieť Internet sme získali bezplatný prístup k obrovskému množstvu informácii potrebných pre výskum a vzdelávanie.
V roku 1991 bola sieť SANET postavená na prenajatých analógových okruhoch s rýchlosťou 14.4 kbps ukončených v PC routeroch, ktorých hardware sa pohyboval v rozsahu od PP06 až po 286-ky. Na smerovanie dát sme využívali voľne šíriteľný program PCroute alebo KA9Q.
1992Na začiatku roka 1992 sme upgradovali linku Banská Bystrica-Praha na 19,2 kbps použitím modemov Motorola Codex v synchrónnom režime a smerovača Cisco MGS. Pripojili sme mestá Nitra a Zvolen. V lete tohto roku sme vymenili PCroutre v Bratislave a Košiciach za multiprotokolárne zariadenia firmy Cisco a od tohto okamžiku celá chrbtová sieť začala pracovať v synchrónnom režime, čo sa prejavilo v zlepšenej priepustnosti a na zvýšenom objeme prenesených dát. Odstránili sa niektoré problémy, ktoré boli najčastejšie spôsobované saturovaním sériových portov PCrouterov.
1993V priebehu roka 1993 pribudli ďalšie uzly v Prešove a Martine, a chrbtová sieť SANET-u sa upgradovala z rýchlosti 14,4 kbps na 19,2 kbps. V tomto roku došlo ku vzniku samostatnej Slovenskej republiky, čo malo za následok vznik novej vrcholovej domény .sk. Všetky domény druhej úrovne museli byť preregistrované. Správou vrcholovej domény bol po dohode medzi SANET-om a Eunetom poverený Eunet, ktorému na tento účel SANET zakúpil potrebný hardvér.
1994V roku 1994 sme uviedli do prevádzky prvú 64 kbps linku z Banskej Bystrice do Prahy a o pár mesiacov neskôr aj 64 kbps linku Bratislava – Viedeň. Na upgrade vnútroštátnych liniek sme čakali viac ako 9 mesiacov, pretože v tom čase nám Slovenské Telekomunikácie neboli schopné zriadiť žiadané okruhy. Treba poznamenať, že zahraničné linky boli zriadené vďaka firme IBM.
1995V roku 1995 sa podarilo zrealizovať upgrade chrbtovej siete na 64 kbps a zvýšiť prenosovú kapacitu zahraničných liniek na 128 kbps. Do SANET-u boli pripojené nové uzly v Trnave a Prievidzi. V tomto roku bol SANET z hľadiska routingu rozdelený na dva samostatné autonómne systémy a do zahraničia začal používať nový routovací protokol BGP4, ktorý zabezpečil dynamické zálohovanie medzinárodnej konektivity v prípade výpadku jednej zo zahraničných liniek. V roku 1995 SANET zaznamenal najvyšší prírastok nových členov.
1996V roku 1996 sme urobili najväčší skok v oblasti prenosovej kapacity, tým že sme upgradovali chrbtovú sieť zo 64 kbps na 512 kbps. Zahraničné linky sme upgradovali zo 128 kbps na 256 kbps. Okrem technických zmien, ktoré súviseli s rozširovaním infraštruktúry, SANET zaznamenal veľké zmeny v oblasti poskytovaných služieb. Kým v roku 1992 sa pozornosť používateľov sústreďovala hlavne na zahraničné zdroje a takmer 80% trafiku na zahraničných linkách smerovalo do SANET-u, v roku 1996 sa pomer medzi vstupom a výstupom ustálil na približne 1 : 1,3
1997Rok 1997 bol mimoriadne významným pre rozvoj Internetu na Slovensku. V tomto roku vzniklo na pôde Centra výpočtovej techniky Slovenskej technickej univerzity v Bratislave, slovenské peeringové centrum SIX, do ktorého sa pripojila väčšina slovenských providerov, medzi nimi aj SANET. Od tohto okamihu sa dáta medzi slovenskými providermi začali vymieňať na slovensku, čím došlo zlepšeniu dostupnosti slovenských serverov a k odľahčeniu medzinárodných liniek.
Druhou významnou udalosťou bolo zriadenie uzla siete Ebone v Bratislave, ktorý vznikol vďaka kontaktom ľudí zo SANET-u s predstaviteľmi Ebone. Vďaka tomu sa medzinárodná sieť Internet dostala priamo na územie Slovenska a SANET mohol upgradovať zahraničnú konektivitu na 1Mbps.
1998-2000V rokoch 1998-2000 sme pokračovali v priebežnom upgrade chrbticovej siete ako aj zahraničnej konektivity. V tomto období sme sa neúspešne pokúšali o zapojenie do medzinárodneho konzorcia TEN-155, ktoré využívalo vysokorýchlostnú sieť TEN-155 na prepojenie európskych národných vedeckovýskumných a akademických sieti.
2001V roku 2001 prijala vláda projekt SANET2 a svojim uznesením č. 383/2001 zaviazala združenie SANET vybudovať vysokorýchlostnú sieť a napojiť ju na európsku gigabitovú sieť GEANT.
2002Vo februári 2002 bola do prevádzky uvedená južná vetva siete SANET2, spájajúca mestá Bratislava, Zvolen a Košice rýchlosťou 1 Gbps.
2003Vo novembri 2003 bola do prevádzky uvedená severná vetva siete SANET2, spájajúca mestá Bratislava, Trnava, Pieštany, Zilina, Martin,L. Mikuláš, Poprad, Prešov a Košice rýchlosťou 1 Gbps.
2004-2007Združenie SANET zrealizovalo postupný upgrade na 10 Gb/s.
2009Bola dobudovaná sieť SANET II na rýchlosť 10 Gb/s na celej chrbtici okrem prepojení uzlov v Tatranskej Lomnici (rádiový spoj), Trebišove a Michalovciach (optika 1 Gb/s). Pribudla optická trasa Nitra – Hurbanovo – Komárno a nový uzol sa vybudoval v Spišskej Novej Vsi. SANET sa prepojil rýchlosťou 10Gb/s aj so sieťou PIONIER v Poľsku. Zahraničná konektivita do sietí Internet a GÉANT sa zvýšila o 1 Gb/s. Cez peeringové centrá SIX – VIX – NIX (Slovensko – Rakúsko – Česko – Poľsko) má SANET zahraničnú konektivitu 10 Gb/s. Združenie SANET má ku koncu roka 397 členov.
2012Bola dobudovaná optická sieť 10 Gb/s na celej ploche Slovenska okrem trasy Poprad – Tatranská Lomnica, kade nevedú diaľkové optické káble žiadneho prevádzkovateľa. Pribudol uzavretý okruh Košice – Trebišov – Michalovce – Humenné – Vranov – Prešov a zdvojenie pripojenia Komárna novou trasou Bratislava – Dunajská Streda – Komárno s novým uzlom v Dunajskej Strede. Pribudli nové trasy: Trnava – Senica – Skalica a Žilina – Kysucké Nové Mesto. Pripojenie do GÉANT-u, ACONET-u, CESNET-u a peeringových centier SIX, VIX a NIX sa zvýšilo na 20 Gb/s. Zahraničná konektivita realizovaná operátorom GTS Slovensko sa zvýšila na 4 Gb/s. V projekte SANET do škôl bolo pripojených na sieť SANET spolu 21 škôl.
2015Tri roky prevádzkovaná sieť SANET v rovnakej zostave uzlov s prenosovou rýchlosťou 10 Gb/s, okrem už tradičného rádiového spoja, Poprad – Tatranská Lomnica (AsÚ SAV). V tomto roku sa pripravoval projekt zvýšenia prenosovej kapacity siete na 100 Gb/s. Sieť vykazovala stabilne spoľahlivú prevádzku s identifikáciou chýb na úrovni paketov, ktoré používateľ ešte nepociťoval. zataženie siete však dosahovalo v priemerných hodnotách až 7 Gb/s, čo už bola kritická záťaž. Bolo schválených 6 projektov na pripojenie škôl do siete SANET v Košiciach, Bardejove, Žiline a v Senci. Zahraničná konektivita sa zvýšila zo 4 na 6 Gb/s cez operátora GTS Slovensko.
2016V prvej polovici roku 2016 prešla sieť SANET generačným skokom v oblasti prenosovej kapacity aj v oblasti smerovania paketov. Na najdôležitejších trasách prepájajúcich osem krajských miest bola zvýšená prenosová kapacita z 10 Gb/s na 200 Gb/s teda 20-násobne. Zároveň bola v celej sieti SANET zmenená smerovacia a prepínacia štruktúra z kombinovanej L3 a L2 technológie, kde zálohovanie bolo riešené v tretej vrstve, na modernú TRILL technológiu. Tu je už výber najkratšej cesty a zálohovanie v prípade výpadku niektorej linky riešené v druhej vrstve. V technológii TRILL sú stále všetky linky používané, pakety sú rovnomerne rozdeľované na paralelné linky a prepnutie na zálohu je oproti predošlej technológii oveľa rýchlejšie. Oddelením L2 štruktúry, ktorá prevzala na seba zálohovanie a rozdeľovanie záťaže, od L3 systému je konfigurácia siete jednoduchšia a prehľadnejšia. Odľahčením záťaže pôvodých L3/L2 prepínačov sieť zvýšila svoju výkonnosť.